Žilinské Mariánske námestie ožilo 6. augusta 2021 stredovekom. Tradičné podujatie Stredoveký deň, ktoré je už vyše desať rokov súčasťou Žilinského kultúrneho leta, tento rok pripomenulo udalosti okolo udelenia mestských výsad pre Žilinu. Ľudia si mohli pozrieť ukážky stredovekej hudby, lukostreľby, palných zbraní, katapultov, mestskej domobrany, umenie predviedli i Sokoliari Horus, remeselníci ako kováč, obuvník, brašnár, hrnčiar a ďalší. Súčasťou programu Stredovekého dňa bolo aj odovzdanie listiny kráľom Karolom Róbertom i fakľový sprievod.
Účinkujúci zo skupín Cech Terra de Selinan, Galiard, Agentúra Hector, Vres, Kompánia z Turca, Vir Fortis, Via Casa, Argenti, Via Castrum, Das freie Militär, Schatmansdorfu, Berezumu či Spolok svätého Šebastiana predviedli aj zaujímavý stredoveký tábor, jarmok, stredovekú kuchyňu, hygienu, potýčky a remeselnú uličku s množstvom ukážok stredovekých remesiel.
Na začiatku 14. storočia bolo Uhorsko rozpoltené mocenskými bojmi medzi vysoko postavenými šľachticmi ako napríklad Matúš Čák alebo Omodej Aba a kráľovskou korunou. Staré šľachtické rody vďaka zásluhám pri obrane územia pred Mongolskými vpádmi ovládajú široké územia. Tito magnáti s nevôľou vnímali rozpínajúcu sa moc miest a snažili sa ich udržať pod svojou nadvládou alebo si ich podrobiť. Mestá ako Žilina snažiac zachovať si svoju samostatnosť hľadali spojencov a jedným z riešení bolo stať sa „slobodným kráľovským mestom”. Napäté prostredie v Uhorsku vyvrcholilo v roku 1321. Po smrti Matúša Čáka prišiel na územie severného Uhorska kráľ Karol I. Róbert z rodu Anjou. Podmanil si celé Trenčianske panstvo, pod ktoré spadala aj stredoveká Žilina. Čákovu smrť využíva žilinská mestská rada a na čele s voleným richtárom doručila žiadosť o mestské výsady pre mesto Žilina priamo panovníkovi do vojenského tábora pod Trenčiansky hrad.
