V Katedrále Najsvätejšej Trojice – v časti nad sakristiou, na severnom múre, sa nachádza vzácna stredoveká výmaľba anjouovských ľalií. Ide o jednu z mála vzácnych hmotných pamiatok týkajúcich sa Anjouovcov na území Žiliny. Pôvodne sa nachádzala v exteriéri, ale po úprave sakristie sa dostala do interiéru, do povalového priestoru.
7. mája 1381 navštívil Žilinu uhorský, poľský a dalmátsky kráľ Ľudovít I. Veľký. Pri príležitosti svojej osobnej návštevy mesta udelil privilégium pre žilinských Slovákov, v ktorom rozhodol o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v mestskej 12-člennej rade.
Tento dokument bol významný nielen pre stredovekých žilinských Slovákov v ich spore so žilinskými Nemcami, ale predstavuje aj jeden z najstarších písomných prameňov o slovenskej identite mestskej komunity vo vtedajšom Uhorsku. Paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov bolo v Žiline starou obyčajou od čias založenia mesta. Málopočetní, ale bohatší Nemci však tento zvyk nie vždy dodržiavali, a tak boli Slováci, väčšinovo žijúci v meste aj okolí, ekonomicky a právne poškodzovaní.
Historické udalosti spred 640 rokov sa odohrali v dobách, ktoré sú nastaveniam našich dnešných životov v mnohých aspektoch vzdialené. Napriek tomu nám pripomínajú, že boj o spravodlivosť, schopnosť tolerovať druhých aj zložitá cesta k obojstranne akceptovaným kompromisom majú svoj zmysel v každom čase.
Listina sa nezachovala v origináli, čiastočne poškodený odpis z roku 1431 sa nachádza v Štátnom archíve v Bytči.
My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď., dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (mestskej) rady v rovnakom počte (Nemci a Slováci), ale teraz spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomenutej Žiliny, sa zdráhajú pripustiť ich (Slovákov) zvolenie za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (udelené) výsady.
Pretože oni (Slováci) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia spomínanej Žiliny, preto (Slováci) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomto kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (od nich) pri platení dávok, daní a (poskytovaní) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a týchže našich a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte.
Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a vykorenil podklad (príčina) všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí (Slovákov) z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby sa menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred (Latinskou) bránou, roku Pána tisíceho tristého osemdesiatehoprvého.
(Preklad z knihy R. Marsinu: História Žiliny – Žilina v listinách 1208 – 1438, Vydavateľstvo EDIS 2008)
