O priebehu súťaže, ako aj samotných súťažných návrhoch sme sa porozprávali s predsedom poroty Jurajom Poliakom.
Má zmysel pripomínať si udalosti spred 700 či 640 rokov?
Samozrejme, má. My máme pomerne krátku pamäť. Mali by sme si pripomínať svoje korene a vzdelávať sa aj v historiografii celý život. Osobne mám z histórie najradšej obdobie stredoveku. Každý zbierkový predmet z tohto obdobia, ktorý som videl vystavený v múzeu, bol skvost. Keď sa dívam na stredoveké knihy hodiniek a ich iluminácie a typografiu alebo maľby môjho obľúbeného maliara Fra Angelica narodeného v roku 1455, mám pocit, že to bola modernejšia a tvorivejšia doba ako naša súčasnosť. Napríklad kaplnka Saint Chapelle v Paríži, postavená v roku 1248, je pre mňa najmodernejšia stavba všetkých čias. Keď som v Paríži, vždy sa tam musím ísť pozrieť. Stredovek je zaujímavý aj tým, že vtedy boli položené základy modernej Európy. Napríklad vznikol školský systém – z kláštorných škôl sa vyvinuli katedrálne a z nich univerzity. Tento vzdelávací a vedecko-výskumný systém založený v stredoveku funguje dodnes. Alebo učenec matematik a zároveň aj pápež Silvester II. zaviedol v Európe používanie arabských číslic namiesto rímskych. To bola obrovská reforma. Je množstvo vecí, ktoré vznikli vtedy a dnes ich už nepokladáme za dôležité a berieme ich ako samozrejmosť. Pre mňa ako výtvarníka je toto obdobie zdrojom inšpirácií.
Ako ste prijali svoju nomináciu na predsedu poroty?
Prekvapila ma. Ale v divadlách som zvyknutý pracovať v tímoch, takže to nebol problém. Zároveň chcem povedať, že sme boli výborný tím. Poctivo sme predebatovali každý návrh, z rôznych pohľadov, každá pripomienka bola k veci. Chcem poďakovať všetkým členom poroty za nesmierne poctivý prístup ku každému jednému návrhu.
Prekvapil vás počet prihlásených účastníkov výtvarno-architektonickej súťaže?
Potešil ma veľký počet súťažných návrhov. Súťažné podmienky si vyzdvihlo 29 súťažiacich, pričom sa zapojilo s výtvarnými návrhmi 21 účastníkov. Zaujímavé bolo sledovať aj rôznorodosť riešení a pohľadov na tému. Chcel by som poďakovať všetkým výtvarníkom, že venovali svoj čas, talent a zúčastnili sa súťaže.
Ste rešpektovaným slovenským výtvarníkom a scénografom. Čo rozhodovalo vo vašom prípade pri posudzovaní kvality súťažných návrhov? Estetické kvality diela? Rešpektovanie ducha miesta zvoleného na inštalovanie diela? Schopnosť diela tlmočiť historický odkaz?
Schválne som si nerobil pred súťažou žiadny názor, ako by som túto sochu riešil ja, aby som nehľadal vo výtvarných návrhoch svoje riešenie, ale naopak, vcítil sa do riešenia iných autoriek a autorov. Dielo by malo obsahovať vo vzájomnej synergii všetky parametre, ktoré spomínate. Musím povedať, že ma prekvapilo, ako niektoré návrhy trochu „uleteli“ v mierke sochy voči okoliu. Nepracovali s mierkou až tak exaktne, pritom dôsledné vykomponovanie veľkosti diela a presné umiestnenie v priestore sú veľmi podstatné prvky. To je hra o milimetre.
Prekvapilo ma hlavne u sochárov, akoby bolo pre nich ťažšie pracovať slobodne a tvorivo v rámci konkrétneho zadania. Vo voľnej tvorbe sú to výborní výtvarníci, ale tu ich akoby zadanie zväzovalo. Naopak, architekti a scénografi takmer vždy pracujú so zadaním, sú zvyknutí hľadať v obmedzeniach tvorivosť, z nevýhody urobiť výhodu a aj tu prezentovali nápaditejšie riešenia v rámci témy. To je pre mňa zaujímavé poznanie.
(Poznámka: Súťaž bola anonymná, mená autorov jednotlivých návrhov sa porotcovia dozvedeli až po záverečnom hlasovaní a ukončení súťaže.)
Bolo ťažké dopracovať sa k jedinému víťaznému návrhu?
Áno, bolo. Samozrejme, najťažší bol výber z posledných troch návrhov. V tejto fáze výberu sme išli priamo na námestie a v priestore, kde má byť dielo umiestnené, sme debatovali o posledných troch finalistoch. Vyobracali sme návrhy zo všetkých strán. Z hľadiska optickej hmoty objektov na námestí, zrozumiteľnosti, ale aj údržby a bezpečnosti. Až potom sme v tajnom hlasovaní zvolili víťaza súťaže.
Čo by ste popriali víťazovi súťaže?
Víťazovi prajem, aby sa mu, čo sa týka remeselnej stránky, podarilo zrealizovať návrh na tej najvyššej technickej a remeselnej úrovni. A zároveň, aby sa Žilinčania zžili s jeho dielom a prijali ho za súčasť svojho mesta.
Mgr. art. Juraj Poliak
Pochádza zo Žiliny. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Následne absolvoval štúdium v zahraničí – Francúzsko, Grécko. Venuje sa grafickému dizajnu, scénografii i voľnému umeniu – grafika, objekt, inštalácia. Jeho tvorba bola prezentovaná v rámci viacerých samostatných i skupinových výstav na Slovensku i v zahraničí. Za svoju umeleckú tvorbu získal viacero významných ocenení. Je spolutvorcom stálej expozície „Bábky v podkroví“ v priestoroch Rosenfeldovho paláca.
Zdroj: Radničné noviny mesta Žilina (vydanie jún 2021, online na: https://www.zilina.sk/zivot-v-meste/radnicne-noviny/archiv-radnicnych-novin-2021/)
