O SPRAVODLIVOSTI, TOLERANCII A KOMPROMISOCH
7. mája 1381 navštívil Žilinu uhorský, poľský a dalmátsky kráľ Ľudovít I. Veľký. Pri príležitosti svojej osobnej návštevy mesta udelil privilégium pre žilinských Slovákov, v ktorom rozhodol o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v mestskej 12-člennej rade. Tento dokument bol významný nielen pre stredovekých žilinských Slovákov v ich spore s žilinskými Nemcami, ale predstavuje aj jeden z najstarších písomných prameňov o slovenskej identite mestskej komunity vo vtedajšom Uhorsku. Paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov bolo v Žiline starou obyčajou od čias založenia mesta. Málopočetní, ale bohatší Nemci však tento zvyk nie vždy dodržiavali a tak boli Slováci, žijúci v meste aj okolí vo väčšine, ekonomicky a právne poškodzovaní.
Ani veľký hospodársky rast komunity ako celku nie je zárukou, že sa medzi jednotlivými ľuďmi neobjaví závisť, netolerancia a nenávisť. Historické udalosti spred 640 rokov sa odohrali v dobách, ktoré sú nastaveniam našich dnešných životov v mnohých aspektoch vzdialené, napriek tomu nám pripomínajú, že boj o spravodlivosť, schopnosť tolerovať druhých aj zložitá cesta k obojstranne akceptovaným kompromisom majú svoj zmysel v každom čase.
Text privilégia:
My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď., dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (mestskej) rady v rovnakom počte (Nemci a Slováci), ale teraz spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomenutej Žiliny, sa zdráhajú pripustiť ich (Slovákov) zvolenie za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (udelené) výsady. Pretože oni (Slováci) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia spomínanej Žiliny, preto (Slováci) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomto kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (od nich) pri platení dávok, daní a (poskytovaní) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a týchže našich a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a vykorenil podklad (príčina) všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí (Slovákov) z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby sa menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred (Latinskou) bránou, roku Pána tisíceho tristého osemdesiatehoprvého.
(Z knihy R. Marsinu: História Žiliny – Žilina v listinách 1208 – 1438, Vydavateľstvo EDIS 2008)
Listina sa nezachovala v origináli, čiastočne poškodený odpis z roku 1431 sa nachádza v Štátnom archíve v Bytči.
(medailón panovníka)
Ľudovít I. Veľký
(narodený 5. marca 1326, Visegrád – zomrel 10. septembra 1382, Trnava)
Syn Karola I. Róberta z Anjou a Alžbety Poľskej
Podobne ako jeho otec Karol I. Róbert aj uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký sa v boji proti magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval privilégiá (Žiline v roku 1357 napríklad právo výročného trhu čiže jarmoku). Okrem hospodárstva podporoval aj kultúrny rozvoj kráľovstva, v roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu. Počas jeho vlády bolo Uhorsko vnímané ako skutočná európska veľmoc.
