Originál listiny sa nezachoval, známy je len hodnoverný odpis Pavla prepošta a Konventu Panny Márie v Turci zo 6. mája 1358.
O BUDÚCNOSTI, PROSPERITE A NEPREMÁRNENÝCH ŠANCIACH
12. júla 1321 navštívil Žilinu uhorský kráľ Karol I. Róbert a udelil mestu najstaršie známe privilégiá. Vo svojej listine oslobodil kráľ žilinských mešťanov od platenia mýta, udelil im míľové právo (v okruhu jednej míle od mesta okrem Žilinčanov nesmú bývať ani vykonávať živnosť iní remeselníci), ako aj výlučné právo rybolovu. Udelenie privilégií v 14. storočí bolo dôležitým impulzom rozvoja mesta podobne ako vybudovanie košicko-bohumínskej železnice v 19. storočí.
Žilina prežila doposiaľ všetky zlé veci, ktoré ju na ceste storočiami postretli. Je dobré, že mesto dostávalo šance byť lepším a niektoré z nich aj využilo. Mnohé z nich boli zároveň aj príležitosťou zistiť hranice jeho možností. Práve ich poznanie a prekonávanie umožňuje lepšie plánovať budúcnosť mesta.
Text privilégia:
Karol, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska všetkým Kristovi verným, prítomným aj budúcim, čo uzrú túto listinu, spásu v Spasiteľovi všetkých. Je povinnosťou nášho úradu a zvyšujeme tým postavenie kráľa, ak sa staráme o potreby podriadených a láskavo ich zabezpečujeme, pretože ich spokojnosť umožňuje aj nám tešiť sa pokoju. Preto týmto chceme dať na známosť všetkým, že naši verní hostia zo Žiliny predstúpili pred náš Majestát s poníženým požiadavkom prosiac žiadali od nás, pretože veľmi trpia nedostatkom, chudobou a biedou, aby sme im ráčili udeliť také slobody a práva, aby počtom a bohatstvom mohli prekvitať a nám a našej Korune mohli vždy preukazovať povinnú vernosť. My teda prikloniac sa v tejto veci k ich žiadostiam dávame a udeľujeme im také slobody a výsady z bohatosti kráľovskej láskavosti, ktoré pri štedrom udeľovaní dobrodení svojim verným majú zaručovať ich trvalé vzmáhanie sa: (1) že vo vzdialenosti jednej míle (od Žiliny) nesmie pracovať nijaký remeselník akéhokoľvek remesla, ak len nebýva v Žiline a tam vykonáva svoje remeslo, (2) že všetci rybári pôsobiaci v okruhu jednej míle majú patriť k tomuže nášmu mestu. (3) Chceme, aby na nižšie napísaných štyroch mýtnych miestach, a to v Budatíne, Jačatíne, Strečne a Trenčíne neplatili naši hostia nikdy nijaké mýto a nijaké poplatky. Dodávame, že v ich všetkých aj jednotlivých slobodách a výsadách ich chceme ochraňovať v mieri a pokoji proti všetkým chcejúcim ich obťažovať a (zdôrazňujeme), že (4) patria výlučne (pod právomoc) nášho Majestátu. Na pamäť tejto veci a jej trvalú platnosť vydávame túto listinu, potvrdenú našou dvojitou pečaťou. Dané rukami urodzeného muža magistra Jána, stoličnobelehradského prepošta, podkancelára nášho dvora a archidiakona z Tarnave, nášho milého a verného, roku Pána 1300-stéhodvadsiatehoprvého, štvrtý deň pred Ídami júla, nášho panovania tiež roku dvadsiatehoprvého.
(Z knihy R. Marsinu: História Žiliny – Žilina v listinách 1208 – 1438, Vydavateľstvo EDIS 2008)
Original listiny sa nezachoval, známy je len hodnoverný odpis Pavla prepošta a Konventu Panny Márie v Turci zo 6. mája 1358.
Karol I. Róbert z Anjou
(narodený 1288, Neapol – zomrel 16. júla 1342, Visegrád)
syn Karola I. Martela z Anjou a Klementíny Habsburgskej
Dôkazom zložitosti pomerov na začiatku 14. storočia po vymretí dynastie Arpádovcov v Uhorsku je aj fakt, že Karol I. Róbert bol korunovaný za uhorského kráľa trikrát (1301, 1309, 1310). V boji proti mocným magnátom ako boli napríklad Omodej Aba, Matúš Čák z Trenčína a ďalší sa Karol I. Róbert snažil získať na svoju stranu cirkev, drobnú šľachtu aj meštianstvo. Podpora obchodu, remesiel ako aj reforma mincovníctva priniesla uhorskému kráľovstvu politickú stabilitu a rast a významné hospodárske dohody aj na medzinárodnej úrovni. Spolu s vládou jeho syna Ľudovíta I. Veľkého je obdobie vlády Anjouovcov v Uhorsku napriek rôznym konfliktom v domácej aj zahraničnej politike historikmi popisované ako časy mieru, poriadku a prosperity.
